Malá kniha o šťastí - Odriekanie a užívanie
V istom rozprávaní cirkevným otcov sa hovorí,
že užívať si môžeme, len ak sa niečoho zriekneme.
Ak dieťa vidí v sklenenom krčahu veľa orechov,
siahne dnu a pokúša sa vybrať čo najviac.
Zovretú päsť plnú orechov však nemôže z úzkeho hrdla
krčaha vytiahnuť. Najskôr musíš orechy pustiť z ruky.
Vyťahovať a vychutnávať ich môžeš iba po jednom.
Odriekanie nie je iba asketickým prejavom, ku ktorému
sa musíme namáhavo dopracovať. Pochádza skôr z túžby
po slobode, z predtuchy, že náš život bude prinášať ovocie
až dovtedy, keď budeme nezávislí a slobodní.
Len ak nezávisíme od mienky iných a od ich očakávaní,
od ich uznania a podpory, budeme sami sebou.
Ježiš si neodriekal ani jedlo, ani nápoj.
Veď ho dokonca nazvali pažravcom a pijanom.
A cieľom života je v konečnom
dôsledku užívať si. Mystici hovoria,
že večný život spočíva v nepretržitom pôžitku z Boha.
„Frui deo – užívať si Boha“, to je náš cieľ.
Sotva si však môžeme „užívať Boha“,
ak sa nenaučíme užívať to, čo nám Boh dal.
