Len tak :-)
Uverili by ste v zázrak
pokiaľ by sa nestal pred vašimi očami?
A mali by ste vieru, i keď by ste už viseli nad priepasťou
vlastnej smrti? Kam sa uberáme pokiaľ sme toto ešte
nepochopili? Že každá myšlienka má svoj zámer,
a že tie naše sú ubolené, znečistené, ustráchané?
Môžeme prijímať iba toľko lásky koľko sme schopní dávať,
to čo nám prichádza je odozvou na nás samotných.
A preto, učia nás tí, ktorí už dosiahli stav vedomia,
v ktorom je čistá láska.
Modlitbou, priznaním si vlastných chýb,
a prosbou o pomoc, budeme vždy bližšie k nebu,
k Bohu samotnému. Prečo to nerobíme? Prosíme každý deň
o pomoc druhých, ale nemáme vieru v toho kto nás miluje
nezištnou láskou, kam sa podela láska v nás?
Obyčajná ľudská, pokojná pomoc, v nasledovaní božích
pomocníkov. Tu sú anjeli, nie tam, ale inde,
kde ich iba túžime vnímať. Vnímajme ich tam,
kde láska dáva radosť, kde sa ľudia tešia
z obyčajných maličkostí.