Rozprávka nielen pre deti
Toto je jeden príbeh, ktorý sa stal pred niekoľkými storočiami ale verte, že
stále napĺňa funkciu ozajstného príbehu v zdokonaľovaní našich
nesmierne opracovateľných dušičiek. Niekto ho pre vás s láskou napísal.
Jedného dňa sa vynoril spod zeme chrobák, mal šedé krídla a podobal
sa na netopiera až na to, že nemal také rozmery a nedosahoval ani
zvukové vnemy tohto dokonale počujúceho tvora. Nemal na výber,
ťahal sa svojim osudom po bielej stráni až natrafil na jedného
podobného svojho druhu. ''Ahoj'', spýtal sa ho šedý chrobák, ''máš
na mňa chvíľku čas''? A jeho priateľ odvetil: ''áno mám, ak sa
nebudeš zaujímať o moje farby čo nosím od narodenia na krídlach''.
''Prečo''? odvetil šedý chrobák, ''práve preto sa ťa chcem opýtať
ako to robíš, že si taký nádherný a zároveň nemáš so mnou nič
spoločné. ''Nuž'', odvetil chrobák s farebnými krídlami, ''nie som ani
Boh ani škriatok, aby som ti obhájil práva nás malých chrústov. Je to
jednoduché. Ak sa zamyslíš, je to v podstate jedno aké krídla máš,
pokiaľ vieš odkiaľ pochádzaš. Ak sa nebudeš zaoberať príliš sám
sebou, budeš mať v sebe omnoho viac otázok, ktoré sa týkajú tvojej
existencie. Nezabúdaj, že naše krídla sú len povrchom na našich
starých telách. Ak si ťa budú pamätať ako chrobáka čo dáva dobré
rady nespomenú tvoje krídla, ale ak sa previníš či neurobíš niečo
dobré v prospech druhých, povedia ešte aj to, aký si škaredý,
nezabúdaj, krása vyzdvihuje nadovšetko osobnosť, či sme chrobáci,
alebo iné druhy Bytia je to jedno. Sami vieme ako sme sa tu ocitli
a čo je našim cieľom. Ja mám na starosti nosiť vetvičky, aby som si
nahrnul toľko konárov, kým nepostavím pre svoje pohodlie obytný
domček a ak ide nejaký druh podobný mne okolo, zastaví sa na kus
reči a povie, čo by potreboval. Rád pomôžem, nemôžem sa snažiť
vytvárať len prístupom k svojim potrebám môj dom. Pokiaľ
nepomôžeš iným, nepomôžu ti ani oni pokiaľ sa nezachováš ako
priateľ. Ľudia vedia ako dávať lásku a aj my sa ju učíme prechovávať
vo svojich drobných bytostiach. Nie je pravidlom ako ideš, ale kde a
prečo ideš, čo nájdeš a zároveň ako ťa to obohatí. Rozmýšľaj teraz,
čo som ti na začiatku povedal? Veru si zabudol? Nie, myslím, že si sa
tak započúval do mojich slov, že si sám zabudol ako vyzeráš, si
krásny pretože si ma nechal dopovedať všetky myšlienky tebe
adresované a teraz dovoľ, mám prácu a ak potrebuješ, rád ti
pomôžem aj s tou tvojou. Neváhajme a pusťme sa do toho, aby sme
nemuseli povedať, že kým sa chrobák rozhodne ľudská noha ho
zašliapne.
