Zamyslenie sa nad životom
Väčšina z nás považuje svoju prítomnosť, svoju existenciu za základnú vec. A to je všetko. A po nás nech príde potopa ako sa hovorí. Ale kde je každého kľúč a zámok, o ktorý by sa mal vedieť postarať, keď sa niečo stane?
Počúvame z médií, že niekto okradol toho druhého a ani sa nám nechce čudovať prečo. Však to je bežné, dnešný svet je o tom, že mnohí sprevádzame svoje tiene zlosti až do krajnosti a prepchávame sa bulvárom ako je to len dostupné.
Môžeme sa nad tým pozastaviť, ale či to pomôže? Budeme sa musieť ešte veľmi dlho učiť základom ''slušného správania''. K sebe a druhým. Ale kde nabrať toľký čas? Ak je ho vôbec ešte možné získať.
Neobávame sa toho, že po nás neostane nič len prázdne slová a umelé pretvárky pookriatych úsmevov? Ľudia, ale veď ale my sme úplne iní, za akých sa považujeme. Nech je náš sused aký chce, ja sa budem snažiť existovať bez poznámok k iným.
Toto je len výzva ako prehnane a arogantne vieme prenášať svoje potreby na materiálnu úroveň. A aj kto tieto slová pochopí, bude mať čo robiť, aby nezabudol pri prvom kontakte s ''temným svetom'' svoje duchovné hodnoty.
Zabúdame. Zabúdame sa v prázdnych kaviarňach a plných popolníkoch, kde nedokončíme nič len holú vetu. Stretávame sa za účelom výmenného obchodu, daj mne, ja dám tebe. Ale kde je ochota a láska, ktoré nás učili aby sme sa správali k iným tak, ako by sa iní mali správať k nám?
Tak sa potom nedivme, že nás odstrčia a nepomôžu nám, keď to nevieme urobiť ani my. Nečakajte, že sa vám vráti niečo iné ako to, čo ste zasiali. Tak to funguje už stáročia a my to dobre vieme. Pravidlá vesmíru. Zákon príťažlivosti.
A my pod rúškou tmavých okuliarov, že nás nikto nevidí snímame aj tu poslednú myšlienku na pomoc iným. A predovšetkým zabúdame na seba, na svoje vnútorné hodnoty a mamon prevyšuje všetky myšlienky o láske.
Nebuďme až takí hlúpi a zamyslime sa nad tým, ako sa nám opláca naša existencia. Veď tu nebudeme naveky ak nepochopíme.
